Stará knižka

Stará knižka

Na poličke v knižnici stála detská knižka. Bola už veľmi staručká a ošúchaná. Listy mala zababrané medom aj džemom, rožky listov pokrčené, väzbu dotrhanú. Pomaly zapadala prachom, lebo už dlho si z nej nikto neprečítal žiadnu rozprávku. Na poličku pribúdali nové kolegyne, väčšie, farebnejšie, lesklejšie s množstvom nádherných obrázkov. Detské rúčky po nich siahali a listovali si z nich, no staručkú knižku si nik nevšímal.
Jedného dňa aj po nej siahla ruka. Ošúchaná knižka sa veľmi potešila. No namiesto čítania ju iba pretreli prachovkou a presunuli do inej poličky, neskôr do skrine a napokon ju šupli do odpadového koša.
„Pomóc,“ slabým hláskom volala knižka. Ale beda, nik ju nepočúval a nakoniec skončila v špinavom, smradľavom kontajneri.
Zosmutnela knižka a pomaly sa zmierovala  s osudom, keď ju odtiaľ zdvihla akási tmavá, zafúľaná ruka a vyhodila von. Spadla do mäkkej trávy a ostala tam ležať.

Išiel okolo školák Ferko. Dalo by sa povedať, že skôr neškolák, pretože radšej do školy nechodil, ako chodil. Bol už druhák, ale ešte stále nepoznal písmenká a nenaučil sa čítať. Šiel veľmi, ale véééééľmi pomaličky, lebo v žiackej mu opäť pribudli nejaké pätorky a tri poznámky. A s takým nákladom sa veru ťažko domov ide.
Blisla mu do očí knižka a zohol sa po ňu. Posadil sa do trávy a keďže nemal nič lepšie na práci, začal si v nej listovať. 

„Fuuuj, princezná,“ opovržlivo zahundral pri prvom obrázku.
„Pche kôň s rohom,“ zasmial sa pobavene pri ďalšom.
„Fíha, draci a chrlia oheň,“ zašomral si a pozornejšie sa zahľadel na obrázok.
„Jéj, rytieri s kopijami a chystajú sa zabiť draka,“ zhíkol od úžasu Ferko.
Knižka sa mu zapáčila. Až natoľko, že sa zahĺbil do rozprávky o drakovi a snažil sa ju prečítať. Trápil hlavu, lúštil písmenká, no ako sa veľmi usiloval, nešlo mu to. Písmenká sa prečítať nedali. Dajú sa len tomu, kto riadne sedí v škole každý deň a učí sa.
Schmatol teda knižku a rozbehol sa domov, aby ju ukázal mamke a tatkovi. Úplne zabudol, že sa bál ísť domov. Keď ukázal mamke knižku, ani ho veľmi nevyhrešila, ba dokonca mu pred spaním prečítala rozprávku. Ale len jednu, lebo Ferko musel sľúbiť, že sa bude v škole usilovať, aby si ďalšie rozprávky mohol prečítať aj sám. Veď už je predsa druhák!
Staručká knižka získala nový domov a miestečko v poličke ako pre najvzácnejšieho priateľa.

Autor: Zuzana Kratyinová

Podobné rozprávky

Poradňa