Rozprávka o Ryžke

Rozprávka o Ryžke

Vo vrecku bolo tma, tesno a ticho. Potom ho ktosi otvoril, ryžu vysypal do hrnca, zalial vodou a postavil na sporák. Všetky zrnká poslušne sedeli vo vode a čakali, kým budú hotové, okrem jedného. Tým nezbedným zrnkom bola malá Ryžka. Vedela, aký osud ju čaká. V ryžej škole ich odmala učili, že sú tu preto, aby ľuďom do tela priniesli živiny a energiu, no ona mala aj tak v pláne prežiť aspoň malé dobrodružstvo.

Kuchár v čínskom bistre vypol horák, pridal do ryže trochu korenia a vysypal ju do veľkej antikorovej nádoby v nakladacom pulte. Ryžka mala šťastie. Kuchár ju z hrnca presypal medzi poslednými, takže teraz ležala celkom navrchu, priamo pod poodchýlenou pokrievkou a videla všetko, čo sa vonku dialo. Kuchári na seba pokrikovali a nakladali jedlo, ktoré príjemne voňalo. Bolo počuť nalievanie nápojov aj šuchot tašiek na nádoby s obedom.

„Trikrát rizoto, prosím," zaznel mladý ženský hlas. Ryžku až striaslo od nedočkavosti. Pokrievka zmizla a veľká kovová naberačka ju a jej súrodencov preniesla na plastový biely tanierik. Ten chvíľu ležal na vyvýšenom pulte, takže mala dobrý výhľad na celú reštauráciu. Bolo tam veľa študentov, panie z pošty sŕkali horúcu polievku a vážený manažér veľkého obchodného reťazca obhrýzal kačacie stehno.

O chvíľu tanierik s rizotom ktosi zdvihol a preniesol na stôl, kde ho položil k ďalším dvom porciám. Za stolom sedeli tri dievčatá - vysokoškoláčky - a rozoberali školu. Bavili sa o akejsi prednáške a popri tom obedovali. Tri kopčeky ryže rozhrabali vidličkou a začali jesť. Malá Ryžka sa tešila, keď bude konečne užitočná a premení sa na energiu v ľudskom tele, ale ešte sa jej do toho veľmi nechcelo.

Zoskočila teda z taniera a začala cupkať po stole. Dorazila k obrovskej plti. Bola o niečo vyššia ako ona, tmavá, dlhá. Ryžka sa jej chcela dotknúť, ale plť sa zrazu roztriasla a začala vydávať zvláštny zvuk. Ryžku to vyľakalo, ušla sa skryť pod tanier, kde vystrašene lapala po dychu. Odtiaľ videla, ako jedno z dievčat tú plť zdvihlo, dalo si ju k uchu a začalo čosi rozprávať. Ryžka teda využila príležitosť, chytila plátok kapusty, ktorý visel z taniera a vyšplhala sa hore. Aké len bolo jej prekvapenie, keď zbadala prázdnu pláň umelého tanierika bez jediného zrnka ryže, len s tým opusteným plátkom kapusty.

„Kde sú všetci?" vzlykla Ryžka. „No kde by boli? V bruchu," ozvala sa kapusta. „A čo bude s nami?" spýtala sa Ryžka vyľakane. „No, nás už asi nezjedia. Odnesú nás na tácke do tamtých stojanov a potom nás odvezú na smetisko." Takýto záver sa ale Ryžke vôbec nepáčil. Nechcela skončiť na smetisku. Chcela dať aspoň trochu energie ľudskému telu, veď preto bola na svete. Počkala teda na moment, keď budú dievčatá odnášať taniere a v momente, ako sa ho veľký ľudský palec dotkol, skočila na prst a držala ho z celej ryžej sily.

Dievčatá odniesli taniere na stojany, obliekli sa a pobrali sa späť do školy. Medzitým si jedna z nich takmer podvedome oblizla prst, čo stačí na šťastný koniec rozprávky.

Autor: Dominika :)

Podobné rozprávky

Poradňa