Arat a lev

Arat a lev

Žil kedysi starý arat so svojou ženou. Raz ráno vyšiel z jurty a vidí, ako sa na okolí túla lev a hľadá nejakú korisť. Arat sa zľakol a bežal domov za ženou...

- Prišiel lev! Zožerie teba aj mňa... Čo budeme robiť?!
- Nič sa ty neboj. Zober palicu a choď za levom. Keď sa ťa bude pýtať, kam ideš, povedz mu, že ideš uloviť leva na obed.

Arat urobil, ako mu žena poradila. Vybral sa s palicou oproti levovi.

- Kamže kam? - pýta sa lev.
- Ale... Leva sa nám zachcelo. Tak idem nejakého uloviť na obed.
- Akože ma ty chceš chytiť? Veď som oveľa mocnejší než ty. Raz labou bacím a je po tebe!
- Tak si zmerajme sily - vraví arat, ako ho žena naučila. - Ak si silnejší, môžeš ma zožrať. Ak som silnejší ja, budeš u mňa slúžiť.

No a lev pristal.

Arat dvihol zo zeme neveľký kameň a hovorí levovi:
- Nuž, vytlač z toho kameňa šťavu.

Len začal stískať kameň. Stíska, stíska, no kameň by sa skôr na prach rozpučil, než by z neho kvapku vody vytlačil. Nevytlačil lev ani kvapôčku. Tu arat nenápadne dvihol kačacie vajce, rozpučil ho a vraví levovi:
- Aha pozri, tu je šťava z kameňa.

Nedalo sa inak, musel len k aratovi do služby. Arat mu založil uzdu a lev musel nosiť ťažké náklady. Nosil deň, dva, tri. Napokon sa aj skamarátili. Pozabudol arat na ich zoznámenie a raz v lese skúšal odlomiť konár zo stromu na nový luk. No nech sa snažil akokoľvek konár neodlomil. Cestou domov sa ho lev pýta:
- Arat, kdeže sa podela tvoja sila? Veď si ani konár nevládal odlomiť...

Arat sa náramne zľakol. Vbehol do jurty a vraví žene:
- Lev zistil, že nemám žiadnu silu. Čo len spravím? Určite nás teraz zožerie.
- Neboj sa nič, muž môj, - chlácholí ho žena. - Keď lev zajtra príde k jurte, zavolaj na mňa a opýtaj sa, čo som ti navarila na večeru. A uvidíš, čo sa stane...

Tak aj spravili. Keď sa lev objavil, arat začal volať:
- Hej, žena, čo si mi pripravila na večeru? Mám veľký hlad!
- Ej, neboj sa... Spravila som bok zo starého leva aj lopatku z mladého. Dosť sa naješ.

Lev sa zľakol a zobral nohy na plecia. Utekal, čo mu nohy stačili. A v lese stretol líšku. Rozprával jej o krutom aratovi a jeho žene. Líška mu hovorí:
- Ech, lev, oklamali ťa! Arat žiadnu silu nemá. Nikdy žiadneho leva nezabil. Poďme späť. Skántrime ich a obaja sa kráľovsky najeme.

Keď už boli skoro pri jurte vykukol arat a volá na nich:
- Joj, líška, či som ti nepovedal, že mi máš tučného leva priviesť? Čo s týmto vychudnutým. Veď to sa nenajeme.

Len sa strašne nahneval, jedným šmahom líšku zabil a zobral nohy na plecia. Od tých čias sa už pri jurte neukázal.

Nuž, nie ten je silný, kto je veľký, ale ten, kto je múdry!

Mongolská rozprávka

Podobné rozprávky

Poradňa